Sme tu pre Vás. Otázky týkajúce sa hardwaru,
softwaru alebo počítačov všeobecne. Stačí len keď kliknete a popíšete
nám svoj problém Infolinka: pc@pc.sk
V prípade že sa Vám naša stránka páči
môžete nás podporiť umiestnením našej inkonky na Vašu stránku
Každý z nás sa vo svojom živote už stretol s nejakými formami tabuliek a určite ich aj dennodenne využíva, aj keď možno v trochu netradičnej podobe – telefóny zoznam, rozvrh hodín, tabuľka malej násobilky, otváracie hodiny v obchode, diár s úlohami a pod. V tejto súvislosti si spomínam na môjho profesora fyziky, ktorý na ospravedlnenia typu „zabudol som“ odpovedal – tak používajte „debilníček“, ja ich mám dva.
Trochu teórie na úvod
Všetky možnosti, ktoré sme uviedli v úvode sú len malými príkladmi tabuliek – t.j. množiny údajov, ktoré majú nejaký vzájomný súvis a ktoré chceme mať prehľadne uložené. Na všetko toto (ale pravdaže, nielen na tieto príklady) môžeme úspešne používať tabuľkové procesory, medzi ktoré rozhodne patrí aj modul Calc z kancelárskeho balíka OpenOffice.org.
Tabuľky – ako sme na to v obecnosti zvyknutí – sú tvorené z riadkov a stĺpcov, ktoré takto vytvárajú veľké množstvo samostatných buniek (políčok). V najnovších verziách OpenOffice.org môžeme používať najviac 65536 riadkov a 256 stĺpcov. Aby sme sa v tabuľke mohli nielen orientovať, ale aj odvolávať na údaje, ktoré máme uložené v jednotlivých bunkách, má každá z nich priradenú adresu.
Prvú časť adresy tvorí stĺpec, v ktorom sa bunka nachádza a druhú časť riadok. Podobne, ako je to pri adresách v mestách, je prvá časť adresy bunky – t.j. stĺpec označený ako „názov ulice“, teda písmenami alebo ich kombináciami (t.j. pri 256 stĺpcoch je to od písmena „A“ až po kombináciu písmen „IV“) a druhá časť adresy bunky – t.j. riadok je označený poradovým číslom „domu“ na „ulici“ (t.j. od čísla 1 až po číslo 65536).
Okrem toho Calc umožňuje naraz v jednom súbore vytvoriť viacero tabuliek naraz (štandardne pri vytváraní súboru pripraví tri prázdne tabuľky), ktoré si môžeme predstaviť ako mesto. Tieto tabuľky sa nazývajú listy a sú tak aj štandardne nazvané. Pri vlastnej práci môžeme potom zadávať adresy buniek na aktuálnom liste bez toho, aby sme museli uvádzať jeho názov, alebo aj so zadaním jeho názvu, najmä ak sa odvolávame na údaje z iného listu. V druhom prípade sa názov listu udáva ako prvý a oddeľuje sa od vlastnej adresy bunky znakom bodka. Uveďme si teraz niekoľko príkladov adries aj s vysvetlivkami:
A5 – bunka v prvom stĺpci a piatom riadku aktuálneho listu
AB546 – bunka v 28. stĺpci a 546. riadku aktuálneho listu
List2.C35 – bunka v treťom stĺpci a 35. riadku druhého listu
