Vesmír je pre nás stále plný záhad, no teraz je ľudstvo možno bližšie k odhaleniu jednej z nich.
Ľudstvo sa takmer od nepamäti snaží pochopiť vesmír. Teraz sme možno vďaka vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba bližšie k jeho pochopeniu. Pred miliardami rokov bol vesmír horúcou polievkou hmoty a energie a postupom času chladol a zväčšoval sa. Keď mal približne 380 000 rokov, malo dôjsť k bodu rekombinácie elektrónov na svoje jadrá a došlo k vytvoreniu takzvanej "polievky z neutrálnych atómov". Lenže niečo sa následne muselo udiať, vďaka čomu táto neutralita dlho netrvala a vesmír sa počas svojho raného rastu znova ionizoval. Teda znova sa začala tvoriť ionizovaná plazma.
Astronómovia túto epochu nazvali reionizáciou, ale zároveň nie sú si istí, ako ďalej táto udalosť pokračovala. Vedci majú niekoľko rôznych teórií, ktoré by mohli túto udalosť vysvetliť, lenže žiadna z nich nie je stopercentne presvedčivá. Jednou z takých je, že za reionizáciu môžu byť zodpovedné kvazary, teda hmotou obklopené čierne diery. Tieto kolapsary totiž nedokážu pohltiť všetku hmotu v okolí naraz a časť hmoty posielajú silným prúdom preč z oboch svojich pólov. Časť týchto prúdov je tvorená aj žiarením. Podľa odporcov by všetky kvazary v tej dobe neboli schopné zaplaviť vesmír svojim žiarením.
Ďalšou teóriou je, že za reionizáciu vesmíru môžu byť zodpovedné mladé galaxie s aktívnou hviezdo-tvorbou. V tej dobe už mal byť proces ionizácie rozšírený, nakoľko každá galaxia mala byť schopná reionizovať plyn vo svojom okolí a všetky galaxie mohli nakoniec znovu ionizovať celý vesmír.
Astronómovia sa v súčasnosti pomocou teleskopu Jamesa Webba snažia preskúmať mladé galaxie v tom, ako kompaktné boli a v akom množstve tvorili hviezdy. Vedci dospeli k odhadu, že v ranom vesmíre bolo približne 12 percent fotónov vysokoenergetických. To malo stačiť na reionizáciu celého vesmíru. Bohužiaľ, výsledky stále nie sú presvedčivé a astronómovia naďalej pokračujú v riešení tejto záhady.
Zdroj: Phys.org,
Pridať nový komentár