Objav nového materiálu môže otvoriť dvere do úplne nového sveta možností.
Časticovým fyzikom z UC Santa Barbary sa podarilo vytvoriť nový materiál zložený z bozónov. Vďaka tomu sa im podarilo otvoriť nové možnosti skúmania tejto "časti" časticovej fyziky. Vedci v tomto prípade prekrývali mriežky disulfidu volfrámu a diselenidu volfrámu v konfigurácii známej ako moiré, alebo ak chcete moaré. To znamená, že prekrytím mriežok dostali usporiadaný bozonický kryštál, ktorý bol tvorený z excitónov. Vedci tak vytvorili nový materiál, ktorý nazvali "bozonický korelový izolátor". Fyzici sledovali tvorenie mriežky a pohyb častíc pomocou techniky zvanej ako spektroskopia pump-sondy a počas vrstvenia mriežok použili silný zdroj svetla. Vďaka tomu mohli výskumníci regulovať interakaciu a tvorbu excitónov.
Čím bola hustota excitónov väčšia, postupne sa ich pohyb ustálil až došlo k jeho zastaveniu. Vďaka tomu vznikla vyššie spomenutá kryštalická mriežka, ktorá je zároveň aj izolátorom. Použitím tohto typu spektroskopie sa vedcom otvárajú nové "dvere" pre ďalší výskum. Výskum je zaujímavý aj kvôli tomu, že sa časticovým fyzikom podarilo vytvoriť a sledovať tvorbu kryštalickej mriežky v reálnom čase. Nejde teda o "syntetickú" tvorbu nového materiálu.
Podľa profesora a fyzika kondenzovanej hmoty - Chenhao Jina, pracujúceho na UC Santa Barbara, bozóny na rozdiel od fermiónov nemajú problém so zdieľaním rovnakej energetickej úrovne. Práve to robí vesmír taký, aký ho poznáme. Postgraduálny študent a autor štúdie - Richen Xiong taktiež zdôraznil hodnotu výskumu, nakoľko sa im podarilo bozóny usporiadať do vysoko-usporiadaného stavu.
Bozóny majú "radi" celočíselné rotácie (spiny), teda 1, 2, 3 a podobne, kým fermióny "uprednostňujú" polovičné celočíselné spiny - 1/3, 2/3 a tak ďalej. Aby sme si to ešte skomplikovali na pochopenie, tak záporne nabité fermióny sa viažu na kladne nabité fermióny, čím ich spojením vznikne bozonická častica s celočíselným spinom.
Zdroj: InterestingEngineering,
Pridať nový komentár