EN

Kam s DDR4 pamäťami? Zmerali sme vplyv umiestnenia na výkon

Testovacia zostava, metodika testovania, výsledky

Testovacia zostava

Ako som spomínam na konci predošlej kapitoly, tým najdôležitejším komponentom v dnešnej zostave sú DDR4 pamäte Corsair Vengeance LPX, ktoré sú zastúpené s kombinácii 4x4GB. Dohromady máme teda k dispozícii 16GB DDR4 pamätí, ktoré majú v sebe hneď 2 XMP profily. Jeden poženie takt pamätí na 2800MHz, druhý až na rovné 3GHz. V základe majú takt 2133MHz s časovaním 16-15-15-36 a dobou obnovenia 1T a napätím 1,2V. Procesorom bol moderný Intel Core i5-6600K generácie Skylake so základným taktom 3,5GHz a Turbom 3,9GHz. Pre účely vykresľovania obrazu postačilo integrované grafické jadro Intel HD 530. Testovanie prebiehalo na základnej doske MSI Z170A Gaming Pro, ktorej recenziu ste už u nás mohli čítať. Zvyšok zostavy dotváral zdroj Antec VP550F, SSD ADATA Premier 910S 256GB, chladič Alpenfohn Brocken ECO a to všetko bolo v skrinke Antec Three Hundred Two. Použitým operačným systémom bol najnovší Windows 10 Pro, ktorý mal nainštalované všetky aktualizácie, ktoré boli k danému dňu k dispozícii.
procesor
Intel Core i5-6600K (Skylake)
RAM
4x 4GB DDR4 Crosair Vengeance LPX
SSD
ADATA Premier SP910 256GB
grafická karta
integrovaná v procesore
zdrojAntec VP550F
chladič CPU
Alpenföhn Brocken ECO
skrinka
Antec Three Hundred Two
operačný systém
64-bitový Microsoft Windows 10 Pro
 

Metodika testovania

Testovanie prebiehalo na východiskových nastaveniach všetkých komponentov. Operačným pamätiam som teda nemenil ani nastavenie frekvencií, ani časovania a testoval som so základným taktom 2133MHz a časovaním 16-15-15-36 a 1T. Postupne však budem používať 1, 2, 3 a všetky 4 moduly a bude sa tak meniť kapacita v krokoch 4GB, 8GB, 12GB až 16GB. Vyskúšam, ako sa zmení výkon pri obsadení dual-channel zapojenia DIMM1 a DIMM4 a pri dual-channel zapojení DIMM1 a DIMM3. V grafoch budete vidieť označenie dual-channel A a dual-channel B. Pod prvým chápem zapojenie 2 modulov do 1. a 3. DIMM slotu, dual-channel B označuje zapojenie 2. a 4. slotu teda to, ktoré výrobcovia základnych dosiek uprednostňujú. Taktiež postupne jedným modulom zmeriam priepustnosť pri obsadení prvého, druhého, tretieho a štvrtého slotu.
 
Testovanie prebehlo v týchto benchmarkoch: 7zip, AIDA64, Cinebench R15, SiSoft Sandra, Super Pi, WinRAR, x264 FHD a v grafických nechmarkoch 3DMark a Heaven Benchmark.
 

Výsledky

Testy pamätí

 
V 7zip sú mierne na hojdačke výsledky pri zapojení 1 modulom. Veľké rozdiely to však nie sú, i keď merateľné. 
 
 
 
 
AIDA64 naznačuje, že o čosi lepšie výsledky oproti 2 a 3 modulom získate pri obsadení všetkých slotov. Benchmark pamäťovej priepustnosti v AIDA64 je však rýdzo syntetický a nedá nám výsledky blízke reálnemu používaniu čím dosť celkové výsledky skresľuje.
 
 
Podobne ako u AIDA64, aj výsledky pemäťovej priepustnosti v benchamrku SiSoft Sandra ukazujú mierne lepší výkon pri zapojení všetkých 4 modulov.
 

Testy procesora

 
Výsledky Cinebench R15 snáď ani netreba komentovať...
 
 
V teste procesora v SiSoft Sandra výraznejšie nezaostala žiadna konfigurácia.

                 

V Super Pi sa treba spoľahnúť najmä na procesor, žiadna konfigurácia pamäte vám nepomôže.
 
 
Trochu ma prekvapilo, že vo WinRAR sú obe dual-channel zapojenia výsledkovo na tom lepšie ako všetky 4 moduly v teste WinRAR. Taktiež tu môžeme pozorovať jemné zaváhanie prvého DIMM slotu.
 
 
A znovu malé zakopnutie prvého DIMM slotu.
 
 

Grafické benchmarky

Všetky 3 grafické benchmarky sa na výsledkoch zhodujú. Prevádzkovanie iba jedného modulu hrám nepomôže, osobne si však myslím, že ani neuškodí, hoci výsledky ukazujú jasné rozdiely. Ide však len o benchmarky v pri hraní skutočných hier rozdiel medzi 1 modulom a dual-channel zapojení výrazne nepocítite.

Celkové skóre

 
Tak a tu máme všetky testované konfigurácie vo finálnom zhodnotení naraz. Víťazia všetky 4 moduly zapojené naraz. Rozdiel oproti dvojkanálovým zapojeniam s dvojicou DDR4 a 3 modulom sú však necelé 3%. V single-channel móde je skóre samozrejme výrazne horšie, za čo však do veľkej miery môžu syntetické testy zamerané čisto na pamäťovú priepustnosť. Tento graf zároveň vyvracia teóriu o tom, že 4 moduly sú skôr príťažou ako prínosom pre zostavu v porovnaní s iba 2 modulmi v dual-channel.
 
 
Tento graf už porovnáva bok po boku iba obe dual-channel zapojenia, pričom ako hodnota 100% je tu brané vyššie skóre z dvojice zapojení. Môžeme tak vidieť, že dual-channel A zapojenie zaostáva iba naozaj minimálne a pri zvažovaní nad dual-channel zapojením nemusíte mať žiadnu dilemu.
 
 
Pre istotu ešte samostatný graf pre single-channel konfiguráciu, aj keď tu dnes využije asi iba minimum používateľov. Ak však máte iba 1 modul je prakticky jedno, kde ho zapojíte. Rozdiel medzi prvým a posledným miestom totiž nedosahuje ani 1% čo je absolútne zanedbateľné.
 
 
Predposledný graf zobrazuje rozdiel medzi dual-channel a single-channel zapojením náhodne vybratých kombinácii (v tomto prípade dual-channel A a single channel 3. slotu). Výsledky sú vypočítané z benchmarkov zameraných na procesor a neobsahujú teda výsledky AIDA64 a SiSoft Memory Bandwidth, ktoré výrazne skresľujú praktický prínos dual-channel zapojenia. Z grafu vidieť, že maximálny rozdiel medzi single-channel a dual-channel konfiguráciou je necelých 25%. Môže to vyzerať ako dosť, ale v skutočnosti nie je. Dual-channel zapojeniu pomohol najmä WinRAR a 7zip, v ktorých je cítiť najväčší rozdiel. Prakticky prínos pri bežnom používaní je na úrovni 2-3%.
 
 
Nakoniec ešte vplyv zapojenia RAM na grafický výkon. Ako som už spomínal pri grafických benchmarkoch, rozdiel medzi 1 modulom a viacerými nebude v praxi tak výrazný, ako zobrazuje graf. Pre hry je skôr dôležitá veľkosť RAM ako ich zapojenie (v prípade AMD APU hrá väčšiu rolu aj rýchlosť RAM).
 
 
Komentáre (5)
Pjetro de
"Takže máme single-channel (jednokanálové) zapojenie a dual-channel. Ak zapojím tretí modul do voľného slotu získam triple-channel? Nie! V súčasných systémoch existujú iba single, dual a quad-channel konfigurácie a o tom, ktoré zapojenie využívate nerozhoduje počet zapojených modulov...." No v sucasnosti je to pravda, ale tripple channel architektura bola u Intelu pre sc. 1366. V tom uvode o slotoch, aretacnych poistkach a vselicom inom mohlo byt spomenute napr. aj pokles standardneho potrebneho napatia DDR1-DDR2-DDR3-DDR4 ako 2,5V-1,8V-1,5V-1,2V a ze existuju na vacsinu generacii DDR tzv. low-voltage moduly (napr. pre DDR3 na 1,35V a pred DDR4 na 1,05V) ako aj tuning modely (napr. pre DDR2 na 2,1V a DDR3 na 1,65V). Okrem toho z roznych pricin novsia generacia DDR ponuka pamatove moduly s vyssou kapacitou. Taktiez nemozno zabudat na to, ze napr. 2400 "MHz" DDR3 nie su ziadne "MHz" !!!! 2400 "MHz" pamate vo fyzikalnej realite NEEXISTUJU !!! Iba na marketingovych slajdoch, ktore sa vsak neskutocne udomacnili uz v casoch prvucuckych DDR1 333 a 400 ztv. "MHz" - pri SDR je fyzicka frekv. pamatovych cipov zhodna s marketingovou, predavanou - pri DDR1 je marketingova frekvencia 2-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy kvoli prenosu signalu na oboch koncoch hodinoveho signalu - pri DDR2 (resp. GDDR3) je to 2x viac ako pri DDR1 a teda marketingova frekvencia je 4-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy kvoli realnej polovicnej prekvencii pamate porovnavajuc s frekvenciou zbernice, co efektivne umoznuje zdvojnasobenie zbernice pamati (I/O Bus Clock), zatial co interná (reálna) frekvecnia pamatovych cipov je ta ista - pri DDR3 (resp. GDDR5) je to 2x viac ako pri DDR2 (resp. GDDR3) a teda marketingova frekvencia je 8-nasobok realnej frekv. na ktorej pracuju cipy, kvoli zdvojnasobeniu datovych prepojeni a rozsireniu pipeline. - pri DDR4 je to tolko isto ako pre DDR3, staci si vsimnut: kde su DDR4 3200/4000/4266/4800/5333 ci dokonca 6000 tzv. "MHz"? No zatial nikde, pretoze by ozaj REALNE muselo prist k zdvojnasobeniu frekvencie samotnych pamatovych cipov. SUMA SUMARUM: DDR1 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 266.6- 333.3- 400- 333.3- 466.6- 500- 533.3 a dokonca extravagancie 550- 566.6- 600 tzv "MHz", cim sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov na 300 MHz (koeficient 2x). DDR2 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 533.3- 666.6- 800- 1066.6 a dokonca extravagancie 1200 MHz, cim sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov az do 300 MHz (koeficient 4x). DDR3 sme mali efektivne/marketingove frekvencie: 1066.6- 1333.3- 1600- 1833.3- 2000- 2133.3- 2400- 2666.6- 2800 a dokonca extravagancie 3000-3200-3300 MHz, cim sa dostavame na REALNU/FYZICKU frekvenciu DRAM cipov okolo 300 MHz (koeficient 8x). DDR4 nemame 4000-5000 tzv. "MHz" pamate, lebo to by museli existovat aj 4000-5000 tzv. "MHz" DDR3jky. Ale DDR4ky istotne raz 4000 MHz prekonaju na rozdiel od DDR3. https://en.wikipedia.org/wiki/Double_data_rate To co v skutocnosti udavaju tie tzv. "MHz" je priespustnos v Mbps (megabitoch za sekundu) na jeden pin zbernice !!! Teda vytunená DDR3 na 2400 tzv. "MHz" ma pamatove cipy pracujuce na REALNEJ fyzickej frekvencii 300 MHz a priepustnost jedneho celeho modulu je 64bit*2400 Mbps = 19,2 GB/s. Preto sa im nadáva že "PC3-19200". PAMATOVE CIPY TAM PRACUJU NA REALNEJ FYZICKEJ FREKVENCII 300 MHz !!! Detto napr. take GDDR5 5000 tzv. "MHz". Pamatove cipy tam realne pracuju na fyzickej frekvencii 625 MHz (to uz je o dost viac ako pre DDR3). Fanatické GDDR5 7000 MHz maju pamatove cipy na 875 MHz a konecne vraj vyrobili aj GDDR5 pamatove cipy 8 Gb/s (mysli sa akoze 8000 MHz), ktore realne pracuju na 1000 MHz. Ale normalne sa GDDR5 pouzivaju asi tak do 6500 tzv. "MHz". Dalej sa staci pozriet na akej realnej frekcvencii pracuju pamatove cipy HBM. Je to ako s hertzami pri TV. Hemzi sa to tu 400-600-800-1000 ci 1200 Hz TV panelmi, ale ziadny TV nema LCD panel s viac ako 50-100 alebo 200 Hz. T.j. kazdy panel v TV na REALNE FYZICKY iba 50, 100 alebo 200 Hz obnovovaciu frekvenciu!!!!! To by bolo divne monitory mame 59/60 Hz, rozni fajnsmekri ci nebodaj rozne 3D na 72/144 Hz ci nebodaj na 100/200 Hz a kde sa vzali tam sa vzali 1200 MHz panely v TV? Oznacenie 1200 tzv. "MHz" TV je na zalobu ako svina, pretoze v takom paneli neprebieha ziadny periodicky dej 1200x za sekundu v zmysle toho ako je definovy hertz !!!!!! Viac o tomto uzasnom marketingu a o tom ako moze mat 800 tzv. "MHz" TV panel REANU FYZICKU frekvenciu panela iba 100 MHz je tu: https://www.datart.sk/novinky/poradca-obnovovacia_frekvencia_tv.html... To je na dnes vsetko priatelia.
Jednoduska
Super, konecne mozem linkovat mudrlantom ktorym sa nepaci mojich 12GB :D
Pjetro de
Na nenarocne (kancelarske) pouzitie staci este aj dnes 4 GiB. Na normalne domace (mozno len trocha narocnejsie) pouzivanie bohato staci 8 GiB. Az ked spracovavam multimedia jako ďas, prevadzkujem bohviejake vypocty, robim v styroch virtualkach naraz jak besny .... az vtedy ma zmysel obzerat sa po 16 GiB.
limki
Vysledok 3-moduloveho zapojenia mi pride ako 4GB 970, nemoze to byt tym, ze kym je miesto, ide dual-channel na "prve" dva moduly a ked sa zaplnia tak sa pouzije treti s uz len polovicnym vykonom? neskusali ste spustit test s >2/3 obsadenou pamatou?
michal

zdravim chcem sa spitat preco mi moja ramka nefunguje v kazdom slote iba v prvom a druhom od procesora a tie dve nenabehne pc viac ludi mi hovoria ze v bipose ich musim zapnut hladal som v biose a vnom ukazuju vsetki stiri sloti tak neviem gde je chiba moze mi niekto poradit lebo us mi to lezie nanervi

Pridať nový komentár
TOPlist