Štúdia publikovaná v najnovšom vydaní časopisu Current Biology popisuje výsledky experimentu 
zameraného na čítanie myšlienok, presnejšie povedané rozonávanie pamäťových stôp v časti mozgu zvanej 
hippokampus.
Inštitút Wellcome Trust Centre for Neuroimaging na University College London 
realizoval sledovania 10 osôb pomocou metódy 
zobrazovania mozgu magnetickou rezonanciou (MRI).
Táto testovacia skupina si opakovanie pozrela tri krátke sedemsekundové filmy zachytávajúce situácie z bežného života. V jednom
z nich napríklad žena dopíja pohár s kávou a prázdny ho zahadzuje do koša. Testované osoby boli požiadané aby si situáciu
v mysli opakovali aby si ju zapamätali. Následne si na jeden z krátkych filmov spomenuli (mysleli naň) pri scane 
ich mozgu magnetickou rezonanciou. MRI nedokáže snímať skupiny jednotlivých neurónov v mozgu avšak môže zaznamenávať 
zmeny prietoku krvi v jednotlivých oblastiach mozgu. Meranie bolo analyzované a po jeho vyhodnotení dosahovala správnosť 
rozoznaní jednotlivých filmčekov touto metódou úroveň 45%. To je viac než 33% šanca pri bežnom hádaní (3 možnosti dávajú pravdepdobnosť 
uhádnutie jednej jedna tretina, čo je približne rovné 33 percentám).
Výsledky experimentu ukazujú, že zapamätaná situácia, je rozoznateľná externými zariadeniami pri spomienke na ňu. 
Znamená to, že čítanie myšlienok je možné?
Odpoveďou je, že ak aj áno, je to ešte ďaleko od realizácie, keďže súčasné metódy na sledovanie mozgu majú takpovediac malé rozlíšenie. 
Zdroj: Current Biology
      
 
    
rado3105
Pavol Bobik
M2-player
makroelektro
pEpinko
rado3105
rado3105
rado3105
pEpinko
PetoU
rado3105
PetoU
PetoU
rado3105
window