Na prelomenie šifrovania pritom stačí použiť počítač, ktorý je stále vo vývoji.
Štáty a spoločnosti postupne upriamujú pozornosť na kvantové počítače. Tie majú ponúknuť neporovnateľne väčší výpočtový výkon oproti klasickým počítačom. Nanešťastie je tu aj niekoľko "ale". Tým je napríklad finančne náročný vývoj, či veľa technických problémov. Napriek tomu táto technológia postupne napreduje a vedci postupne pracujú na budúcich aplikáciách a spôsoboch využitia kvantových počítačov. Jedným z takých spôsobov má byť schopnosť prelomenia jednej z najbežnejších počítačových šifier, čo je RSA. Na túto šifru sa zamerali čínski vedci.
Podľa výskumníkov stačí na prelomenie šifry RSA kvantový počítač s 372 qubitmi, teda kvantovými bitmi. Len pripomenieme, že americká spoločnosť IBM vytvorila počítač so 433 qubitmi - Osprey. Spoločnosť má v pláne tento počítač prenajímať iným firmám. K práci sa vyjadrili aj bezpečnostní experti, podľa ktorých je práca čínskych vedcov dobrá, ale od reality má ešte ďaleko. Lenže, ak by predsa len niektorý zo štátov alebo spoločností vytvoril plne funkčný kvantový počítač a bol by využitý na prelomenie šifier, tak by nebolo v bezpečí asi žiadne štátne či firemné tajomstvo.
Za vývoj kvantových počítačov je do istej miery zodpovedný vedec Peter Shor z Massachusettského Technologického Inštitútu (MIT). Shor totiž v roku 1994 predstavil algoritmus, dokazujúci že kvantový počítač je schopný prelomiť on-line šifrovanie. Vedcov algoritmus v tomto prípade počíta s kvantovým počítačom, ktorý bude obsahovať tisícky qubitov, čo je podľa iných vedcov ešte hudbou budúcnosti.
Pjetro de
----- 1 ----- Pocitac = neuveritelne rychly a blby prostredok (pablb, pardon za expresivny vyraz) na narabanie s logickymi 0 a 1 (na fyzikalnej urovni dnes predstavovanymi dvoma stavmi: tranzistorom prechadza prud, neprechadza prud .... v minulosti: elektronkou prechadza prud, neprechadza prud). Dnes su tranzistorov desiatky miliard na 1 cm^2 a stavy vediem/nevediem prud sa prepinaju 5 miliard krat za sekundu. Tento dvoj-hodnotovy svet az prehnane jednoduchej logiky je velmi sofistikovane boolovou algebrou prevedeny do o nieco komplikovanejsich logickych operacii (a, alebo, negacia, implikacia, ekvivalencia a ich rozne kombinacie do inych logickych operacii a to dokonca nielen na jednom ci dvoch ale aj troch ci styroch bitov...), z ktorych (tych logickych operacii) uz mozno stavat dalej na baze von Neumanovej koncepcie pocitaca.
Naproti tomu fyzikalna interpretacia quibitov je dnes siroka, cez fotony, elektrony, atomove jadra, rozne obvody ...
Aj ked nejake oficialne maximum je dnes 127 qiubitov, existuje aj 1000 a 2000 quibitovy "kvantovy" pocitac od D-Wave Systems. Tu treba ale velmi akcentovat, ze nesplnaju definiciu kvantovaho pocitaca v zmysle teoretickej definicie, ako by sme ocakavali. V skutocnosti su to iba akesi akceleratory na specificke druhy vypoctov.
Kvantovy pocitac v zmysle definicie zdvojnasobi svoj vykon pridanim jedineho quibitu !!! Takze 193-quibotvy je 2-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy a 256-quibotvy je 18446744073709551616-nasobne rychlejsi ako 192-quibitovy. Ono to nemusi celkom takto korespondovat, nakolko nie vsetky quibity sa efektivne podielaju na vypocte. Moze ich byt mozno iba jedna tretina. Zvysok su z hladisdka vypoctovej logiky synchronizacne, kontrolne a ine pomocne quibity. Prakticky nic to vsak nemeni na fakte, ze stale mame do cinenia s exponencialnou hnusobou 2^(n/3) miesto 2^n. A exponencialna funckia je najvacsia hnusoba vo vesmire, boja sa jej aj derivacie. No tak potom ten 256-quibitovy by bol "iba" 2,5 miliona-nasobne vykonnejsi ako 192-quibitovy, ale staci si predstavit 512-quibitovy a ten uz je 2^((512-192)/3) teda asi 100 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 - nasobne vykonnejsi ako ten 192-quibitovy ... a co teprve 1024-quibitovy ... Na porazenie kumulativneho vykonu vsetkych superpocitacov v rebricku Top500, by stacil tisic-quibitovy kvantovy pocitac (dajme tomu s efektivnymi 400 quibitmi), ale taky pravy kvantovy pocitac v zmysle definicie, nie nejaky D-Wave Systems. Na posunutie sa do nepredstavitelnej ery nad-vesmirnych vypoctov by stacili zopar desattisic quibitove kvantive pocitace. Padlo by nielen RSA, ale vsetky kvantovo nerezistentne algiritmy. Padlo by vela inych veci, zacala by uplne ina era civilizacie. Rozdiel by bol asi ako medzi diernym stitkom a dnesnou serverovnou za stovky milionov, plnou statiticov x86 jadier a tisicov GPGPU, AI, TENSOR, ASIC ci vseliakych inych akceleratorov.
Pjetro de
----- 2 ----- Od kvantovych pocitacov vo vseobecnosti ocakavame skratenie vypoctovej zlozitosti z exponencialnej na polymonialnu, co je neskutocne velky esencialny rozdiel a to ospevovane caro. Schvalne aky je rozdiel medzi cislami 2^1000 a 1000^2. Samozrejme pokial existuje a pokial sme objavili prislusny polynomialny kvantovy algoritmus. Napr. spominana faktorizacia semi-prvocisel je velky problem, spominane asymetricke sifrovanie RSA by padlo, kedze tento algoritmus nespada do kategorie na kvantove pocite odolnych (rezistentnych), nepomoze nic, ani zvacsenie dlzky klucov, kedze pozname kvantovy algoritmus s kubickou zlozitostou. Takisto predsa len 2^1000 je nieco ine ako 1000^3. Ale mame aj take algoritmy, ktore staci mierne upravit a su rezistentne aj proti kvantovym pocitacom.
A napr. znizit zlozitost z n na sqrt(n) neni velka vyhra, ale nenapadna a nie zmienenia-hodna vec, ktora sa bezne deje aj s klasickymi algoritmami ked zlozitost O(n^2) lepsim algoritmom prejde na O(n*sqrt(n)) alebo O(n*log(n)). Druha odmocnina v holej podstate znaci, ze pocet cifier cisla sa znizi na polovicu (plati hlavne pre velkom pocte cifier ako desiatky a stovky-ciferne cisla a vacsie .... wono tie hnusoby logatirmy to povedia). Vo vseob. n-ta odmocnina znizi pocet cifier cisla na 1/n. A predstavme si ze na vypocet by sme potrebovalli 10^500 pokusov a po aplikacii tohoto vylepseneho algoritmu by sme potrebovali uz "iba" 10^250 pokusov ... No az take uzasne vesmirne vyplesienie to nie je. Zlozitot ostala prakticky rovnaka (na velmi velkych skalach vstupnych udajov).
hladaju: https://dsl.sk/article.php?article=18336
nasli mi radcove nasli: https://www.dsl.sk/article.php?article=26291