Keď sa spomenú staré hry, väčšinou si vybavíme jednoduchú grafiku, ikonické zvuky či nekonečné hodiny zábavy. Menej známe však je, že mnohé z týchto titulov skrývajú zvláštnosti, ktoré sa prejavia až po neuveriteľne dlhom čase. Časovače a vnútorné počítadlá, ktoré vývojári kedysi implementovali, fungujú iba v určitom rozsahu a keď sa tento rozsah naplní, nastanú poriadne bizarné situácie. Na tému upozornil portál Techspot.
Najznámejším prípadom je dnes už legendárny Doom. Programátor vystupujúci pod menom Minki si všimol, že hra pri prehrávaní dema priebežne zvyšuje jedno interné číslo, ktoré sa nikdy nevynuluje. Z výpočtov mu vyšlo, že pri rýchlosti približne 35 aktualizácií za sekundu by maximálna hodnota mala padnúť až po vyše dvoch rokoch nepretržitého chodu. Aby to overil, Doom nainštaloval na vreckové PDA a nechal bežať. A skutočne, po viac než 900 dňoch sa premenná preplnila a hra skolabovala fatálnou chybou.
Takéto chyby sa vyskytli aj v iných tituloch, hoci mnohé z nich už balansujú medzi strechou reality a legendami fanúšikov. Spomína sa napríklad Crash Bandicoot 3, kde by podľa tvrdení hráčov viacročné nepretržité hranie spôsobilo, že nepriatelia začnú kráčať dozadu a pasce prestanú fungovať. Hráči Final Fantasy IX zas tvrdia, že pri dlhodobom chode dokáže interný časovač umožniť získať špeciálnu zbraň bez dodržania pôvodne prísnych časových podmienok. Ešte absurdnejšie pôsobí príbeh z Paper Mario, údajne by po štyroch rokoch tam stále čakal v rúre dokonale upečený koláč.
Za všetkým stoja technické obmedzenia doby. Staré hry využívali jednoduché 16- či 32-bitové premenné, ktoré majú presne určený strop. Keď sa hodnota naplnila, počítadlo sa jednoducho prevrátilo na začiatok alebo spustilo chybu. Vývojári si nedokázali predstaviť, že by niekto nechal hru bežať celé roky, a tak tieto scenáre pri testovaní vôbec neriešili.
Zdroj obrázkov: Perplexity AI,
Add new comment