42. poviedka: Bez hraníc

Bez hraníc

Nekonečná tma....vo večnosti. Priestor a hmota, to bolo všetko. Nič viac.
Načo viac? Nebolo už koho aby chcel viac.
Stratený niekde vo vesmíre som hľadal ďalších z nás, dúfajúc, že nie som sám.

A za všetko sme si mohli sami- my sme boli vinný. Objavenie nášho skrytého potenciálu nás dostalo až sem. Jediný objav ktorý prišiel príliš skoro. Príliš skoro na to aby sme si čo i len vedeli predstaviť jeho dôsledky a využitie.
-Ako by to bolo včera keď som sledoval v televízii „to veľké odhalenie“, následné protesty.... ...potom prišiel chaos...a prišiel rýchlo.
Jeden...jeden „zlý “ testovací subjekt.
Možno to v ňom driemalo niekde hlboko a možno ani on sám nechcel aby to tak skončilo. Ale stalo sa.
Po pravde ani neviem aké bolo jeho meno...
... a zničil celý náš svet.

Vedecký výskum ktorého cieľom bolo zistiť na akej báze fungujú väzby medzi subatomárnimi časticami navzájom, nám mal ukázať ako vznikol vesmír, a ako tento svet funguje. Teoretické štúdie potvrdili v týchto procesoch novú hmotu. No hmota nie je ten správny výraz. Potvrdili „dušu“, ktorá spája všetky veci. Živé či neživé. S postupom času však takéto teórie boli zatracované. Ľudia ktorý investovali do týchto štúdií svoje peniaze chceli vidieť výsledky. Chceli ohúriť ľudí tým že im dajú nové schopnosti. Nové schopnosti ktoré by väčšina ľudí považovala za mágiu.

Malo to byť obmedzené. Hlavným účelom malo byť uplatnenie v medicíne. Avšak každá dobrá vec sa jedného dňa dostane do rúk tým nesprávnym osobám.

Ja som sa zúčastnil prvých testov tzv. „oživenia ducha“. Spočiatku som nič necítil. Len zvláštny pocit. Následné bolesti celého tela, rôzne krvácania a popáleniny ktoré nastali z „ožarovania“ ma takmer zabili. Vedci mi však stále hovorili nech myslím na liečbu- že ich medikamenty fungujú na 100%. Avšak, ich lieky neboli nič iné len placebo. Rany sa liečili bez akýchkoľvek liekov.
Ale to bol len začiatok. Následné testy potvrdili že rozsah „oživenia ducha“ má väčší účinok ako sa predpokladalo. Celá moja liečba bola len o premene zlých buniek na tie zdravé. Pomocou vlastnej myšlienky som dokázal meniť predmety. Rozložil som ich a následne spojil. Prebytočná hmota sa pretransformovala na jednoduchú látku a energia sa uvoľnila do vzduchu.
Premena pohára vody v čistý uhlík bola otázkou sekundy. „Ako mágia- stačil záblesk a šarmantná asistentka zmizla.“

To boli dni, počas ktorých som neprestajne žasol. Nestíhal som sa diviť, kam siahajú moje schopnosti. Vedci ktorý ma mali na zodpovednosť ma neustále zamestnávali rôznymi testami ktoré ma mali odrádzať od prebytočných myšlienok. Každú noc som zaspával za pomoci liekov... a za pomoci liekov ma aj budili. Nemohli dovoliť mojej mysli nekontrolovateľne tvoriť realitu. Deštrukcia, teleportácia, telekinéza predmetov boli pre mňa len také srandičky ktoré časom prestali baviť.
Skutočnú radosť mi prinášalo tvorenie.

„Predstavte si akýkoľvek predmet...akýkoľvek...a svojou myšlienkou vytvárajte tvary z ničoho. Nepotrebujete fyzické schopnosti. Tie nie sú potrebné...stačí myšlienka a tá najdokonalejšia vec sa pred vami náhle objaví.“

Avšak každé dobré obdobie netrvá večne. A zmena už klopala na dvere.

Jedného dňa, po niekoľkých mesiacoch testovania to prišlo. Nastala okamžitá evakuácia a chaos. Ani som nevedel kam ideme. Jednoducho sme dostali rozkazy aby sme sa pripravili na transport. Po 5 minútach cesty som konečne videl čo sa deje. Nočnú oblohu osvecovali záblesky. Modré záblesky...presne také aké boli tie čo som vytváral v labáku pri „premenách“.
Hneď som prišiel na to čo sa stalo- testovací subjekt sa vzbúril. Nevedel som prečo. Možno to bol špión alebo terorista. Alebo jednoducho pochopil akú moc má v rukách.
Neváhal som a utiekol som z evakuačného transportéra. Bežal som ako som len vládal. Po čase som prišiel na to že celý pohyb je len o gravitácii. V tom momente som sa jej vzdal. Na úkor pár molekúl som premieňal energiu na antigravitačnu silu. Keď som prišiel do najbližšieho veľkého mesta nepoznal som únavu ani hlad.
Poznanie svojho „ducha“ zo mňa spravilo to, kým som...

Ľudia v meste už neboli viac ľuďmi. Všade vládol vojnový stav a všetci sa tak chovali. Krádeže, vraždy...len pre ten krátky pocit moci zmenil ľudí pred koncom. Koľko katastrofických filmov, koľko filmov o útokoch mimozemšťanov. Ľudia mali toľko predstav ako hrdinsky zahynúť pre celé ľudstvo. Ale pri lámaní chleba všetci cúvli, ľudia sa vrátili späť ..späť do doby kamenej.

Po 12 hodinách od „otvorenia pekla“ som zacítil vo vetre smrť.

Pochopil som...Testovací subjekt skolaboval.
Jeho energia a energia okolitých vecí sa behom pár sekúnd zmenila v obrovský výbuch. Planéta Zem zmizla.

Ja- v kyslíkovej guli som na ceste.

Nekonečná tma....vo večnosti. Priestor a hmota to je všetko. Nič viac.
Načo viac? Nie je už koho aby chcel viac.

Hľadám ďalších „prekliatych“. Buď sám alebo spolu nájdeme nový svet. Svet v ktorom budeme bohovia. Záleží už len od našich ľudských vlastností aký budeme. Ale už nikdy nedovolíme aby pokrok dospel tak ďaleko.





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary